Živelné pohromy

Požiare boli v minulosti najväčšími pohromami pre mestá a dediny. Tie sa potom stávali ľahkou korisťou ohňa, pretože najpoužívanejším stavebným materiálom bolo drevo. Jamník vyhorel v 19. storočí viackrát. Najväčšie požiare boli v rokoch 1862 a 1866. Aj požiare v rokoch 1900 a 1905 zmenili ráz dediny. Požiar, ktorý vypukol v nedeľu 6. augusta 1905 o pol dvanástej predpoludním, mal veľmi tragické následky pre viacerých obyvateľov Jamníka. Viac ako 40 tunajších rodín ostalo bez strechy nad hlavou. Zhorela aj drevená škola a modlitebňa. Požiar sa aj v mysliach nasledujúcich pokolení Jamníčanov zachoval pod pomenovaním “veľký oheň”. V roku 1906 bol podľa projektov Mateja Murtina z Liptovského Mikuláša postavený nový kostol a na mieste zamýšľanej inštalácie vežových hodín boli namaľované hodiny ukazujúce na výstrahu čas vypuknutia požiaru – pol dvanástej. Kostol bol vybavený po dokončení drevenými lavicami a kazateľnicou. V roku 1913 bol do chrámu kúpený oltárny obraz zobrazujúci pokrstenie Ježiša v Jordáne od akademického maliara Milana Mitrovského. V roku 1916 boli pre vojnové účely odobraté z veže kostola dva zvony. Až v roku 1926 si evanjelická dcérocirkev kúpila aj dva zvony od firmy Zvonolejáreň Prešov za 12 tisíc korún a  veľký zvon z roku 1884 od firmy Frigyes Seltenhofer dala opraviť.