Škola

Prvá škola, ktorú deti z Jamníka navštevovali, bola rímskokatolícka škola v Liptovskom Petre, ktorá tu existovala pravdepodobne až do polovice 18. storočia. V rokoch 1784-1786 bola v Liptovskom Petre zriadená evanjelická škola, ktorú navštevovali aj deti evanjelikov z Jamníka. Bol to typ triviálnej školy, kde sa žiaci učili čítať a písať. Okolo roku 1829 vznikla samostatná evanjelická škola aj v Jamníku. Od začiatku tu učil v drevenej budove s jednou miestnosťou a komorou domáci učiteľ Martin Kováč. V rokoch 1838-1864 učil v Jamník Ondrej Hálka, učiteľ z Paludze, ktorého potomkovia žili v obci aj neskôr. V rokoch 1865-1908 vyučoval národne uvedomelý učiteľ z Liptovského Jána Andrej Klimo, ktorý bol zakladateľom ochotníckej divadelnej činnosti v obci. Neskôr tu krátko pôsobili Michal Schwetz, Juraj Puchý a Kornel Prúni. V roku 1912 prišiel do Jamníka mladý ambiciózny učiteľ Alexander Hlaváč. V roku 1914 však narukoval a krátko na to padol na bojiskách 1. svetovej vojny. Počas vojny potom učil učiteľ Andrej Klimo a Jolana Majorošová. V roku 1916 prišiel do Jamníka učiteľ Ján Lamoš, ktorý pokračoval v kultúrnom snažení Andreja Klimu. Založil v Jamníku spevokol, podporoval a viedol ochotnícke divadlo. V roku 1927 však zomrel a vystriedala ho najvýznamnejšia postava v dejinách obecného školstva – učiteľ Ján Devečka. V rokoch 1928-1944 úspešne pôsobil ako správca a učiteľ Evanjelickej ľudovej školy v Jamníku. Sprevádzal pravidelné služby Božie hrou na organe a sám kázal slovo Božie. V roku 1929 pomáhal pri zavedení nového organu do kostola, viedol divadelných ochotníkov, pričom si aj sám zahral niektoré role. S ochotníkmi nacvičil viac ako 50 divadelných hier a štyri operety. Divadelná činnosť v obci počas jeho pôsobenia dosiahla vrchol. Úspešne pracoval aj v čitateľskom spolku, viedol vzdelávacie prednášky a kurzy. Po svojom predchodcovi učiteľovi Jánovi Lamošovi prevzal vedenie miestneho spevokolu. Propagoval ovocinárstvo a na jeho podnet v roku 1937 vznikol tunajší Ovocinársky spolok. Bol aj predsedom Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku a osobitne sa zaslúžil o kúpu motorovej striekačky v roku 1937. Bol predsedom miestnej osvetovej komisie, viedol zápisnice obecného zastupiteľstva a Urbárskeho spoločenstva v Jamníku. Rozvíjal duchovnú prácu mládeže, najmä v Doraste evanjelickej mládeže a Združení evanjelickej mládeže. V roku 1944 bol jedným z organizátorov ilegálneho národného výboru v Jamníku.

Po skončení druhej svetovej vojny bola Evanjelická ľudová škola v Jamníku poštátnená nariadením Slovenskej národnej rady číslo 34 z 30. mája 1945 a jej názov sa zmenil na Štátna ľudová škola v Jamníku. V roku 1945 začína v škole učiť Vladimír Tomčík, ktorý sa narodil 9. mája 1917 v Jamníku. Základné vzdelanie získal v škole v rodisku. Po jej skončení navštevoval meštianku v Liptovskom Hrádku a učiteľský ústav v Prešove. V období povstania bol ako záložník slovenskej armády v Poprade a zúčastnil sa bojov o Poprad, Hranovicu a Telgárt. V Januári 1945 prešiel so skupinou dobrovoľníkov z Jamníka k partizánom na Podbanskom ku brigáde Milana Rastislava Štefánika, kde ako dôstojník viedol prechod brigády na ochranu Štrbského Plesa. Po príchode 1. československého armádneho zboru do Popradu dňa 9.marca 1945, nastúpil vojenskú službu. Počas jeho neprítomnosti ho zastupovala Elena Zaťková, učiteľka z Liptovského Petra. Dňa 26.júla 1945 sa riaditeľ Vladimír Tomčík vrátil a zaujal svoje miesto. Pod jeho vedením boli odstránené škody, ktoré spôsobili na školskej budove vojnové udalosti. Aj na jeho podnet v obci vznikla a krátky čas existovala ľudová škola hospodárska, ktorú sám spravoval a aj tu vyučoval. Popri vyučovaní pokračoval aj v aktivitách svojho predchodcu a aktívne sa zapájal do činnosti spolkov a iných organizácií.  V roku 1946 nastúpila na druhé učiteľské miesto učiteľka Elena Halušková, ktorá tu ostala učiť až do roku 1947, keď ju vystriedala Mária Lizúchová z Vavrišova. Mária Lizúchová učila v Jamníku do 1. septembra 1950, keď bola preložená do Národnej školy v Liptovskej Tepličke a riaditeľ školy Vladimír Tomčík do Národnej školy v Demänovej. Zákonom číslo 95, z 10.mája 1948 sa zmenil názov školy na Národná škola v Jamníku.

Na začiatku 50-tych rokov sa v roku 1950 stal správcom a riaditeľom školy Ondrej Ilavský, rodák z Važca spolu so svojou manželkou Oľgou Ilavskou, rodenou Ladiverovou. V tom istom roku bola v Jamníku zriadená aj materská škôlka. Od roku 1956 zabezpečovala aj stravovanie detí. V letnom období bola s celodennou starostlivosťou, v zimnom oddobí s poldennou starostlivosťou. Priemerný počet žiakov sa pohyboval okolo 20.

V školskom roku 1952/1953 v Národnej škole v Jamníku pre dlhodobú práceneschopnosť svojej manželky vyučoval Ondrej Ilavský sám. Od 1. októbra 1953 nastúpila ako učiteľka druhej triedy Darina Koreňová. V školskom roku 1956/1957 znovu nastúpila Oľga Ilavská ako učiteľka druhej triedy a Darina Koreňová bola preložená do Hýb. V roku 1959 bol Ondrej Ilavský preložený do Pribyliny a neskôr do Martina, kde pôsobil ako školský inšpektor.

Koncom 50-tych rokov, v roku 1959, sa riaditeľom Národnej školy v Jamníku stáva Ján Nemec, rodák z Lúčivnej pri Poprade, ktorý predtým učil vo Važci a druhou učiteľskou silou sa stala Anna Špitzkopfová, rodáčka z Liptovskej Tepličky, ktorá pred tým učila v Mútnom na Orave. Ján Nemec pokračoval v tvorivých aktivitách svojich predchodcov. V januári 1960 založil v Jamníku ľudový tanečný súbor mládeže a cimbalovú hudbu, pre ktorú obec zakúpila cimbal a basu. V Jamníku sa folklórne tradície nepestovali a tak sa snahy učiteľa Jána Nemca stretávali s nemalými ťažkosťami.

V školskom roku 1960/1961 bol odčlenený piaty postupový ročník a tak vznikla dvojtriedna škola s dvoma oddeleniami. V školskom roku 1963/1964 bola zrušená druhá trieda a škola bola zmenená na jednotriednu školu s troma oddeleniami. V roku 1960 odchádza Anna Spitzkopfová, vydatá Schönsgiblová, do Liptovského Hrádku. V škole ostáva len jeden učiteľ a správca Ján Nemec. V druhej triede bola zriadená materská škôlka, kde začala učiť Anna Bačovská. V roku 1960 bol zmenený názov školy na Základná deväťročná škola pre 1.-5. ročník v Jamníku.

S platnosťou od 5. septembra 1964 bol Ján Nemec preložený na vlastnú žiadosť do iného okresu a učiteľkou sa stáva Alžbeta Loffayová, rodáčka z Trnavy. V roku 1972 bola Alžbeta Loffayová preložená do Liptovskej Porúbky a riaditeľkou školy v Jamníku sa stáva Anna Čavojská, ktorá prišla zo Základnej deväťročnej školy v Liptovskom Hrádku. V roku 1973 však odchádza učiť z rodinných dôvodov späť do Liptovského Hrádku.

Posledným učiteľom v Jamníku bol v rokoch 1973-1975 Viliam Pepich. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru, odboru školstva v Liptovskom Mikuláši číslo Škol.-644/75-TT zo dňa 30. júla 1975 bola v Jamníku od 31. augusta 1975 zrušená Základná deväťročná škola pre 1.-5.ročník a žiaci z Jamníka boli preradení do Základnej deväťročnej školy na Ulici Leninovej (dnes Hradná ul.) v Liptovskom Hrádku. Budova školy bola neskôr adaptovaná a prebudovaná na materskú školu s celodennou starostlivosťou. Projekty na rekonštrukciu vypracoval Okresný stavebný podnik v L. Mikuláši a práce boli vykonané v akcii „Z“. Prevádza v obnovených priestoroch začala od 1. septembra 1981. Počas krátkej existencie v materskej škole učili Valéria Durišová a Soňa Tomčíková. V roku 1990 bola zrušená a budova bola vrátená v reštitúciách evanjelickej cirkvi. V 90-tych rokoch boli priestory opäť upravené a slúžia ako zborová miestnosť.

V súčasnosti sa v Jamníku nachádza Základná škola internátna pre žiakov s chybami reči.