DHZ Jamník

Prvou zmienkou o požiarnej ochrane v Jamníku je zápisnica z rokovania Generálnej kongregácie Liptovskej stolice z 12. marca 1774, ktorá sa zaoberala aj otázkami požiarnej ochrany. Poddaní v dedinách, ktoré patrili zemanom z Podturne vystupovali v mnohých prípadoch jednotne. Preto Podtureň v roku 1774 oznámila stolici aj v mene obcí Liptovský Peter, Vavrišovo, Jamník a Jakubovany, že je ochotná svedomito plniť všetky nariadenia a príkazy. Rozkaz o zaopatrení protipožiarnych rebríkov inštalovaných na každom dvore však nemohla splniť, aj napriek tomu, že obyvateľom za neuposlúchnutie hrozila pokuta. Príčina takejto reakcie bola jednoduchá, obec nemala v tom čase vlastné hory a potrebné drevo. Zemepáni obyvateľom drevo odmietli poskytnúť s tým, že „hajik, kteri jedine pre seba držia na všetkich pat dedin by nevstačil“. Obyvatelia preto prosili stolicu, aby našla spôsob, ako im pomôcť, pretože mali strach z pokuty.

Podľa výkazu hasičských spolkov z roku 1912, ktorý sa zachoval v písomnostiach bývalého Slúžnovského úradu v Liptovskom Hrádku, obecný hasičský zbor v Jamníku sa vytvoril už v roku 1892 a v roku 1912 mal k dispozícii jednu striekačku. Spolok však zrejme nevyvíjal žiadnu činnosť, pretože v spomínanom výkaze je počet aktívnych členov uvedený s otáznikom. Spolok tak zrejme svoju aktivitu vykazoval len formálne.

Po prvej svetovej vojne a vzniku Československej republiky sa začala nová etapa vo vývoji požiarnej ochrany. V roku 1922 vydala Liptovská župa nový požiarnopolicajný štatút a na základe tohto si každá obec schválila vlastný požiarnopolicajný štatút. Toto obdobie bolo bohaté aj na vznik požiarnych zborov a zvlášť po roku 1922, keď vznikla v Martine Zemská hasičská jednota na Slovensku, ako zastrešujúci orgán hasičstva na Slovensku. Hasičské zbory v jednotlivých obciach metodicky a organizačne usmerňovali Okresné hasičské jednoty. V polovici 30-tych rokov boli na území Liptova dve okresné hasičské jednoty, a to v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku, zastrešujúce 99 dobrovoľných hasičských zborov s 1814 dobrovoľnými členmi.

Dobrovoľný hasičský zbor v Jamníku bol založený 5. decembra 1925 na ustanovujúcom zhromaždení v priestoroch obecného úradu. Iniciátorom zhromaždenia bol vtedajší obvodný notár Elemír Reiskup. Do výboru boli na slávnostnom zhromaždení zvolení: Gustáv Čajka, veliteľ, Peter Krajčuška, námestník, Ján Hušták, tajomník, Michal Porubiak, pokladník, Ján Vyšný, gazda a Jozef Paukovček, strojník. Na zhromaždení boli prijaté aj prvé stanovy zboru zaslané Ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave na schválenie. Zakladajúcimi členmi zboru boli: Miloš Sochor, Ján Kováč, Michal Jozefček, Michal Tabak, Milan Krajčuška, Ján Uličný, Ján Vlček, Peter Hušták, Ján Tomčík, Jozef Pavkovček, Peter Trnka, Ján Chudý st., Michal Ďuriš, Jozef Kitta, Adam Sochor, Emil Gejdoš, Michal Ivaniš, Peter Kostovič, Miloš Dzuriak, Adam Haluška, Michal Porubiak, Alexander Lauf, Michal Matejček, Peter Krajčuška, Ján Chudý ml., Ján Hušták, Ján Slabej, Ján Jozefček a Ján Vyšný. Už 30. januára 1926 bolo zostavené prvé hasičské družstvo s počtom 15 mužov.

Prvá odborná hasičská prehliadka komínov sa v Jamníku uskutočnila 15. decembra 1927. Na počiatku bola výstroj zboru veľmi skromná. V zápisnici z druhého zhromaždenia zboru sa uvádza len jedna staršia ručná striekačka, ktorá bola obcou zakúpená niekedy v rokoch po „veľkom požiari“. Preto si zbor objednal od firmy Smekal v Martine 60 metrov hadíc, 2 metre savíc, šnúry, 20 prílb, 20 opaskov a 20 sekier za 6 604, 50 korún. Od Okresného úradu v Liptovskom Hrádku bola zboru na tento nákup pridelená podpora vo výške 1 200 korún. Zvyšok bol uhradený z obecného rozpočtu a členských príspevkov. Činní členovia platili členský príspevok 2 koruny na rok a nečinní 10 korún. V tomto období mal zbor 20 činných členov a ostatní muži z obce vo veku 18-42 rokov boli vedení ako nečinní. Za nedostavenie sa na zborovú službu bola pokuta 5 korún, za dva takéto priestupky bola pokuta 10 korún a za tri bol člen vylúčený zo zboru. V roku 1927 sa predsedom zboru stal Ján Paukovček. V roku 1929 dobrovoľne odstúpil a za jeho nástupcu bol zvolený Ján Krajčuška, veliteľom sa stal Michal Vyšný, tajomníkom Peter Kováč. V roku 1928 zbor dostal od obce 40 metrov hadíc, 2 metre savíc, 10 opaskov a 30 prílb, čím sa inventár zboru zväčšil. Ale aj napriek tomu bola výstroj zboru v týchto rokoch už nedostačujúca a bolo nutné zlepšiť aj výstroj striekačky. Správu o posúdení stavu výzbroje a striekačky bol poverený vyhotoviť požiarnopolicajný referent obce Alexander Lauf. Na základe jeho posudku si hasiči objednali od firmy A. Stárek zo Žiliny 40 metrov hadíc, 2 metre savíc, 10 opaskov a 30 čiapok. Aj na ďalších schôdzach hasičov sa konštatovalo, že striekačka je nepostačujúca, pretože okrem iného nedokázala vytiahnuť vodu z hĺbky viac ako 4 metre. V roku 1928 boli členovia zboru poistení v Hasičskej vzájomnej pokladnici so sídlom v Bratislave, pre prípad smrti na 10 tisíc korún, pre prípad invalidity 40 tisíc korún.

Pohotovosť zboru mali zabezpečovať hasičské cvičenia, ktoré sa delili na teoretické a praktické. Teoretické cvičenie pozostávalo z niekoľkých okruhov ako: požiarnopolicajné predpisy, náuka o hasičstve, služobný poriadok, výzbroj a výstroj hasičstva, hasičská taktika a samaritánska služba. Praktický výcvik bol orientovaný na poradové, technické a taktické cvičenia.

Členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku boli nápomocní obci nielen v boji proti požiarom, ale angažovali sa aj kultúrne. V roku 1928 jamnícki hasiči odohrali prvé ochotnícke divadelné predstavenie, keď sa 22. januára 1928 predstavili s jednoaktovkami Slovenská sirota a Pacientka. V priebehu nasledujúcich rokov, až do roku 1965 odohrali členovia zboru spolu 16 divadelných predstavení.

V roku 1932 sa materiálne zabezpečenie zboru zlepšilo. Obecný úrad zakúpil pre účely hasičského zboru 8 metrov dlhý skladací rebrík, dve vedrá na vodu a 40 metrov savíc. Na vlastné náklady si dal zbor ušiť 26 cvičných blúz. V roku 1932 bol za čestného člena zboru prijatý Michal Porubiak, člen viacerých spolkov v obci a funkcionár evanjelickej cirkvi. Na začiatku 30-tych rokov v Jamníku začal pracovať aj ženský oddiel dobrovoľného hasičského zboru, ale nemal dlhé trvanie, pretože sa v roku 1934.

Dňa 3. júla 1932 bola v rámci slávnostného dekorovania zaslúžilých členov hasičského zboru posvätená nová zástava hasičského zboru, ktorú daroval Michal Porubiak. Slávnostného odovzdania sa zúčastnili členovia okolitých hasičských zborov a zástupcovia Okresnej hasičskej jednoty s okresným veliteľom Ervinom Spitzkopfom. Predseda okresnej hasičskej jednoty odovzdal jubilejné medaile členom: Jánovi Matejčekovi, Jozefovi Pavkovčekovi, Jánovi Sochorovi, Petrovi Sochorovi, Adamovi Sochorovi, Michalovi Sochorovi, Milošovi Pavkovčekovi, Jánovi Tomčíkovi, Michalovi Devečkovi a Michalovi Vlčkovi. V tom istom roku bol zriadený pod javiskom v Kultúrnom dome v Jamníku prvý hasičský sklad. V roku 1935 mal dobrovoľný hasičský zbor inventár v hodnote 20 tisíc korún a počet jeho členov sa rozrástol na 111 (z toho 25 činných a 85 prispievajúcich členov). Dňa 8. septembra tohto roku sa konali oslavy 10. výročia založenia zboru. Za okresnú hasičskú jednotu sa osláv zúčastnil Ján Bőhmer a nechýbali ani členovia zborov z okolitých obcí.

V roku 1937 hasičský zbor požiadal Krajinský úrad v Bratislave o podporu na zakúpenie motorovej striekačky. Krajinský úrad žiadosti vyhovel a zbor dostal podporu vo výške 6 tisíc korún. Na dodávku motorovej striekačky bola v Hasičských listoch vyhlásená súťaž, do ktorej sa prihlásilo desať firiem. Nakoniec kúpil zbor dvojkolesovú motorovú striekačku s dvojvalcovým motorom s výkonom 26 HP, s čerpadlom s kapacitou 900-1050 litrov za minútu a príslušenstvom od firmy A. Stárek zo Žiliny za 20 910 korún. Dňa 1. augusta 1937 sa konalo jej slávnostné odovzdanie s účasťou hasičských zborov z Pribyliny, Liptovského Petra, Jakubovian a Liptovského Ondreja. Krstným otcom striekačky sa stal Michal Jozefček. Pri tejto príležitosti boli odmenení členovia jamníckeho hasičského zboru  Jozef Kováč a Miloš Paukovček za svoju desaťročnú činnosť. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 19. novembra 1934 bol schválený nový požiarnopolicajný poriadok obce Jamník, v ktorom sa pri požiari počítalo s dvoma striekačkami, so savicami a valcom, ďalej s hadicami 100 metrov dlhými, vozom na vodu so sudom ku každej striekačke, dlhými rebríkmi, čakanmi, požiarnymi hákmi, sekerami, uzavretými lampami, drôtenou sieťou a vedrami. Na valnom zhromaždení Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku 24. januára 1937 boli zvolení do vedenia zboru: Ján Matejček, veliteľ, Jozef Jozefček, zástupca veliteľa a Ján Trnka, tajomník. Čestným členom bol menovaný Michal Porubiak, za pokladníka bol zvolený Peter Kostovič, za strojníka Miloš Paukovček, strojvodiča Jozef Kováč, za trubača Jozef Tomčík. Činnými členmi zboru boli v tomto roku : Michal Matejček mladší, Peter Ďuriš, Július Kováč, Peter Dzuriak, Michal Trnka, Ľudovít Dzuriak, Michal Sochor, Ferdinand Tomčík a Ján Trnka mladší.

V nasledujúcich rokoch sa počet požiarov v obci znížil, čo bolo aj dôsledkom vzniku hasičského zboru, ktorého členovia vykonávali pravidelnú protipožiarnu prevenciu. Väčšie požiare vypukli v Jamníku v rokoch 1943 a 1944, ale podarilo sa ich lokalizovať. Spôsobili škody len na jednotlivých domoch alebo hospodárskych budovách. Takto 25. januára 1943 vypukol požiar v humne Michala Matejčeka. Vďaka rýchlemu zásahu hasičského zboru a občanov sa podarilo zabrániť jeho rozšíreniu na susedné domy, najmä dom suseda Petra Matejčeka. Ďalší menší požiar vypukol 7. januára 1944 v humne Jána Tomčíka. Dve hodiny trval boj s ohňom a požiar bol nakoniec lokalizovaný. V roku 1944 tragicky zahynul Ján Devečka (1906-1944) a týmto prišiel požiarny zbor o svojho dlhoročného predsedu (1929-1944) a obec o svojho učiteľa.

Najväčšie škody v obci boli spôsobené pri zastavení frontovej línie pri Liptovskom Mikuláši, keď bol Jamník vystavený delostreleckej paľbe od februára 1945 do konca marca 1945. Celková škoda na budovách v majetku obce a miestnych spolkov bola vyčíslená na 100 470 korún. Vojnová obnova poškodenej obce trvala až do začiatku 50-tych rokov. V týchto rokoch bol veliteľom zboru Michal Vyšný starší a zbor mal 20 aktívnych členov. V roku 1948 mal zbor 31 aktívnych členov a jeho veliteľom bol Ján Sochor u Muchov, ktorý bol od roku 1951 dlhoročným predsedom zboru.

Aj v povojnových rokoch niekoľkokrát zakikiríkal v Jamníku červený kohút. Dňa 16. februára 1946 požiar humien Vladimíra Tomčíka, Zuzany Uličnej a Márie Devečkovej pomáhali hasiť aj hasiči z Liptovskej Porúbky a Liptovského Petra. V nasledujúcom roku 3. júla 1947 horel dom a humno Petra Krajčušku. Pretože humno bolo pokryté slamou, veľmi rýchlo sa od neho chytila aj strecha domu. Hasičom sa požiar podarilo lokalizovať s pomocou hasičov s Okoličného. Ďalší väčší požiar bol v Jamníku zaznamenaný aj v 50-tych rokoch, keď vyhorel dom a bočné stavy Uličnovcov. Dňa 24. septembra 1950 sa konali oslavy 25. výročia založenia DHS v Jamníku, v rámci ktorých boli vyznamenaní zaslúžilí členovia a bolo zorganizované pohotovostné cvičenie zboru. Pre nepriaznivé počasie sa slávnosť konala v kultúrnom dome. Osláv sa zúčastnil sa aj veliteľ Okresnej hasičskej jednoty v Liptovskom Hrádku Jozef Chrobák a iní predstavitelia jednoty spolu so zástupcami obce a susedných zborov z Liptovského Petra, Liptovského Hrádku a Pribyliny. Za dvadsaťročnú činnosť v zbore boli odmenení: Ján Sochor u Muchov, Miloš Pavkovček, Michal Devečka. Za desať ročnú činnosť boli odmenení. Ján Kochol, Michal Bánik, Vladimír Trnka a Vladimír Pavkovček. V 50-tych rokoch obnovilo v Jamníku činnosť aj ženské hasičského družstvo, ktorého veliteľom sa stal Ján Kostovič.

V roku 1951 prebehla reorganizácia hasičstva v celej Československej republike. Centrálnym orgánom sa stal Československý zväz hasičstva so sídlom v Prahe, pod ktorý patrili krajské hasičské jednoty, okresné hasičské jednoty a dobrovoľné hasičské zbory, ktoré boli začlenené do novovytvoreného Národného frontu. Podľa zákona číslo 62/1950 Sb. prevzali národné výbory povinnosť starať sa o požiarnu bezpečnosť v obciach. Na Slovensku zabezpečoval organizáciu zborov Slovenský ústredný výbor Československého zväzu hasičstva v Bratislave. Organizáciu hasičstva na nižšej úrovni ďalej upravoval nový organizačný poriadok. Zmeny sa dotkli aj nového obsadenia vedúcich funkcií krajských jednôt až po jednotlivé zbory, ktoré sa udiali na valných zhromaždeniach zborov na jar roku 1951. Uvedené zmeny dali v podstate bodku za spolkovou organizáciou hasičstva na Slovensku. Dobrovoľný hasičský zbor v Jamníku bol premenovaný na Miestnu jednotu Československého sväzu hasičstva v Jamníku a riadil sa novými stanovami, schválenými Okresným národným výborom v Liptovskom Hrádku.

Podľa zákona 35/1953 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane a zákona 95/1953 Zb. o organizácii štátneho požiarneho dozoru bolo konštituovanie požiarnej (nie hasičskej) ochrany nanovo upravené a boli utvorené osobitné orgány štátneho požiarneho dozoru. Miestnymi orgánmi štátneho požiarneho dozoru sa stali krajské správy požiarneho dozoru pri krajských národných výboroch a ich podriadenými orgánmi boli okresné, mestské a obvodné inšpekcie štátneho požiarneho dozoru. Od roku 1953 existovala v Jamníku Miestna jednota Československej požiarnej ochrany v Jamníku.

V roku 1951 sa v Jamníku začalo so stavbou hasičského skladu. Pôvodne sa malo stavať podľa plánov, ktoré mal vyhotoviť murársky majster Michal Dzuriak. Nakoniec sa stavba uskutočnila na mieste obecnej pastierne a váhy podľa typizovaných projektov, doporučených Okresným národným výborom v Liptovskom Hrádku. Na začiatku 50-tych rokoch bol požiarny zbor v Jamníku niekoľkokrát kritizovaný za svoju nečinnosť, a to nielen vlastnými členmi, ale aj okresnými orgánmi. Po upozorneniach sa činnosť zboru zlepšila a zefektívnila. Členovia niekoľkokrát nacvičili pod vedením Jána Kostoviča divadelné predstavenie, organizovali zábavy a požiarne cvičenia. V roku 1951 dostali od štátu nové hasičské uniformy.

V roku 1953 požiarnici odpredali Jednotnému roľníckemu družstvu v Jamníku starú štvorkolesovú striekačku spolu so 4 savicami, sacím košom a prúdnicou za 200 korún, s podmienkou, že družstvo zapožičia striekačku každoročne na čistenie studní v obci. V nasledujúcom roku bola dostavaná budova požiarnej zbrojnice v akcii 5 M a do tejto budovy bola umiestnená aj kancelária miestneho národného výboru. Celkový náklad na stavbu zbrojnice prekročil 100 tisíc korún. Na stavbe odpracovali členovia zboru niekoľko stoviek brigádnických hodín. V roku 1956 bolo obnovené vybavenie požiarnikov, keď Okresný národný výbor v Liptovskom Hrádku pridelil do Jamníka novú motorovú striekačku typu PS-8. Slávnostného odovzdania sa zúčastnili aj zástupca okresu Milan Jurík a okresný strojník Ján Koreň. Novú striekačku bolo treba zabehnúť a starú od firmy A. Stárek bolo nutné rozobrať, opraviť a odovzdať ďalšej obci, ktorá nemala funkčnú striekačku.

Ďalšie zmeny v organizácii hasičstva zaznamenal zákon o požiarnej ochrane číslo 18/1958 Zb. Centrálnym orgánom sa stal Československý zväz požiarnej ochrany. Vznikli jednotky požiarnej ochrany, požiarne útvary a požiarne zbory. Po územnej reorganizácii v roku 1960 sa vytvoril na miesto troch okresných výborov zväzu požiarnej ochrany jeden Okresný výbor zväzu požiarnej ochrany v Liptovskom Mikuláši. Jeho úlohou, tak ako aj úlohou predchádzajúcich okresných výborov, bolo ochraňovať vtedajšie národné hospodárstvo, životy a majetok ľudí pred následkami požiarov, havárií a živelných pohrôm. Okresný výbor zväzu požiarnej ochrany združoval a riadil základné a závodné organizácie na území okresu a raz za dva roky zvolával okresnú konferenciu.

Aj keď sa bilancia požiarov v Jamníku znížila, aj v nasledujúcich rokoch museli jamnícki požiarnici spolu s okolitými požiarnymi zbormi niekoľkokrát zasahovať. Dňa 26. októbra 1966 o 13.45 hodine vypukol požiar v dome Zdena Pivku, ktorý spôsobili maloleté deti pri hre so zápalkami. Pri likvidovaní požiaru zasahovali aj požiarnici z Liptovského Petra, Liptovského Mikuláša a vojaci z vojenského útvaru kasární Mokraď. Na obytnom dome Zdena Pivku vznikla škoda v hodnote 23 600 korún. Dňa 30. júla 1971 vypukol požiar v dome Jozefa Zaťku. Vznikol úmyselne vinou majiteľa domu. Privolaní požiarnici požiar lokalizovali, takže na bytovom zariadení vznikla škoda len 500 korún. Ďalší požiar vypukol 16. decembra 1971 v automatickej výkrmni Jednotného roľníckeho družstva Veľký október v Jamníku vinou zlyhania technického zariadenia. Aj napriek rýchlemu zásahu vznikla škoda takmer za 8 tisíc korún. Požiar v drevárni Evy Krajčuškovej 24. novembra 1977 vypukol pri nedbalom vysypaní popola. Škoda po jeho lokalizovaní bola vyčíslená na 3 500 korún. Dňa 22. októbra 1987 horela hospodárska budova Johany Socháňovej. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitol aj jej dom. Požiar spôsobil škodu okolo 5 tisíc korún. Rýchlym zásahom požiarnych jednotiek z Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku s aktívnou pomocou domácich požiarnikov a závodnej požiarnej jednotky z Tesly Liptovský Hrádok sa podarilo pred plameňmi podarilo dom zachrániť. Na hospodárskej budove zhorela strecha spolu s uskladneným materiálom v podkroví. Príčinu požiaru sa nepodarilo zistiť.

V roku 1964 sa konali oslavy 60. výročia divadelnej činnosti v obci. V rámci nich bolo 4. apríla 1964 odohraté divadelné predstavenie Večný plameň, s podtitulom Pieseň o vernosti a láske, podľa literárnej predlohy Jozefa Nižňanského: Studňa lásky, ktoré nacvičili členovia požiarneho zboru pod režijným vedením Ján Benku. V hre sa predstavili: Ján Benko, Ľudmila Matejčeková, Slavomír Trnka, Elena Lehotská, Jana Vyšná, Ján Kochol, Ivan Debnár, Ján Tabak, Ján Trepáč a Viliam Vyšný. Hra bola veľmi pôsobivá a dej dopĺňali z magnetofónu prehrávané zvuky, efekty, spev a pomocou diaprojektoru boli premietané siluety hradu, spln mesiaca a iné obrazy.

V roku 1967 sa konala oslava 30. výročia zakúpenia prvej motorovej striekačky Dobrovoľným hasičským zborom v Jamníku. Oslavy boli spojené so športovým dňom. Možno aj v súvislosti s touto akciou sa na konci 60. rokov činnosť požiarneho zboru zintenzívnila. Dorastenecké družstvo viedol Ján Sochor a družstvo mužov Dušan Sochor, Vladimír Tomčík a Vladimír Kováč. Začiatkom 70-tych rokov sa po krátkom oživení činnosti zboru znovu konštatoval nezáujem o prácu v požiarnom zbore. V roku 1975, aj v spojitosti s oslavami 50. výročia vzniku hasičského zboru v Jamníku, sa činnosť zboru opäť zlepšila. Osláv sa zúčastnili požiarne zbory z Liptovského Hrádku, Liptovskej Porúbky, Liptovského Petra a Jakubovian. Účastníci nastúpili pod vedením veliteľa Viliama Vyšného. Oslavy sa pre nepriaznivé počasie uskutočnili v priestoroch kultúrneho domu. Účastníkov privítal tajomník zboru Ján Trepáč a správu o činnosti od vzniku zboru predniesol Ivan Debnár. Slávnostne sa k účastníkom prihovoril aj predseda Miestneho národného výboru v Jamníku Vladimír Trnka a tajomník okresného výboru Zväzu požiarnej ochrany Ján Lazišťan. V rámci slávnostného programu zástupca Okresného výboru Zväzu požiarnej ochrany odovzdal spomienkové dary žijúcim zakladajúcim členom. Medailu za vernosť dostali Michal Bánik, Ján Tomčík, Dušan Sochor, Ján Kochol, Ján Trepáč a Ján Martinček. Diplomom bola ocenená práca Jána Sochora staršieho, Jána Kochola staršieho, Ivana Debnára, Viliama Vyšného, Jána Trepáča, Jána Matejčeka staršieho, Jána Kochola, Bohuslava Španku, Miloša Pavkovčeka, Jána Martinčeka, Michala Bánika, Jána Zuzaniaka a Jána Benku staršieho. V roku 1976 žiadal požiarny zbor o pridelenie novej motorovej striekačky, ale bezvýsledne.

V 80-tych rokoch sa zlepšilo materiálne zabezpečenie Zboru požiarnej ochrany, základnej organizácie v Jamníku. V roku 1983 získal od požiarnikov v Liptovskom Petre nákladné auto s plachtou značky Praga A-150 v hodnote 59 508 korún (výmena sa „de facto“ uskutočnila skôr) a novú pojazdnú motorovú striekačku PPS-12R v hodnote 27 245,50 korún.

V roku 1986 dostali čestné uznanie za aktívnu prácu Dušan Španko, Stanislav Sochor, Ján Dzuriak ml., Ján Dzuriak st. a Branislav Vlček. Medailu za príkladnú prácu dostali Jaroslav Matejček, Ľubomír Dzuriak a Peter Matejček. Medailu za vernosť počas 30-tich rokov činnosti dostali: Ján Trepáč, Dušan Sochor a Slavomír Trnka. Okresný národný výbor, Okresná inšpekcia požiarnej ochrany v Liptovskom Mikuláši udelila Miestnemu národnému výboru v Jamníku čestné uznanie za vzorné plnenie úloh na úseku požiarnej ochrany. V nasledujúcom roku Okresný národný výbor, Správa Zboru požiarnej ochrany v Liptovskom Mikuláši udelila Miestnemu národnému výboru v Jamníku ďalšie čestné uznanie za vzorné plnenie úloh na úseku požiarnej ochrany v roku 1987. V roku 1988 obsadil Zväz požiarnej ochrany, základná organizácia v Jamníku, druhé miesto v požiarnej súťaži mužov v Liptovskom Mikuláši.

V posledných rokoch základná organizácia v Jamníku zápasí s materiálnymi ťažkosťami. Vybavenie je zastarané, je nutná generálna oprava zariadení, prípadne jeho výmena za nové. V ťažkých finančných podmienkach obcí je však skoro nemožné spomínaný stav preklenúť. Napriek všetkým ťažkostiam sa aktívni členovia s pričinením veliteľa Stanislava Vlčka pravidelne zúčastňujú nielen povinných súťaží, ale aj okolitých pohárových súťaží obcí a niektorých podnikov. Na valnom zhromaždení 17. januára 1999 boli medailou za vernosť ocenení : Ivan Debnár za 40 členstva, Stanislava Vlček za 10 rokov členstva, Ivan Debnár mladší za 10 rokov členstva a Vladimír Kováč za 10 rokov členstva. O ďalšej životaschopnosti zboru svedčí v posledných rokoch niekoľko úspešných zásahov pri lokalizácii menších požiarov v lesných porastoch Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Jamníku.

Velitelia zboru

• 1925-1927 - Gustáv Čajka
• 1927-1929 - Michal Vyšný
• 1930-1931 - Ján Devečka
• 1931-1941 - Ján Matejček st.
• 1941-1943 - Peter Tomčík
• 1943-1944 - František Vyšný
• 1945-1945 - Michal Vyšný st.
• 1945-1947 - František Vyšný
• 1947-1951 - Ján Sochor u Muchov
• 1951-1951 - Jozef Sochor
• 1951-1952 - Ján Kochol
• 1952-1954 - Michal Tabak
• 1955-1955 - Ján Matejček
• 1955-? - Ján Kitta
• ? - Ján Tabak
• 1967-1969 - Ivan Debnár
• 1970-1980 - Viliam Vyšný
• 1981-1987 - Jaroslav Matejček
• 1987-2000 - Stanislav Vlček

Predsedovia zboru

• 1925-1927 - Peter Krajčuška
• 1927-1929 - Ján Pavkovček
• 1929-1944 - Ján Devečka
• 1945-1945 - Jozef Jozefček
• 1945-1951 - Vladimír Tomčík
• 1951-1951 - Michal Porubiak
• 1951-1955 - Ján Sochor u Muchov
• 1960-1967 - Ján Benko
• 1967-1969 - Slavomír Trnka
• 1970-1972 - Dušan Sochor
• 1972-1987 - Ivan Debnár
• 1987-1990 - Ivan Baránek
• 1990-2000 - Pavel Pavkovček

Divadelné predstavenia členov hasičského zboru v Jamníku