1966

V roku 1966 dochádza k nadviazaniu športovej družby s obcou (Spišský) Jamník a prvé spoločné priateľské stretnutie medzi telovýchovnými jednotami sa odohralo pri príležitosti 45. výročia futbalu v Jamníku. Neskôr sa stali stretnutia Jamníčanov z Liptova a Spiša samozrejmosťou pri každej vhodnej príležitosti a družobné styky na poli športu aj kultúry neochabli ani na prelome 20. a 21. storočia. V sezóne 1966/1967 sa podarilo jamníckým futbalistom v zložení: Peter Sedláček, Tibor Trepáč, Dobroslav Trnka, Milan Haluška, Miloš Paukovček, Viliam Porubiak, Ján Dzuriak, Július Porubiak, Vladimír Vyšný, Ján Ivaniš, Ján Krajčuška a Vladimír Martinček,  vybojovať postup do druhej triedy.

V roku 1966 sa hrali hry Nohavice a Páva pod hlavičkou Telovýchovnej jednoty a 8. apríla Výbor žien nacvičil a predviedol hru Pytliakova žena. Boli to posledné ochotnícke divadelné predstavenia skoro na 10 rokov.

Práce na stavbe materskej škole pokračovali. Z celkového nákladu 770 tisíc korún bolo v roku 1966 prestavaných 333 tisíc korún. Zástupcovia MNV však na komisionálnom rokovaní 24. marca  1966 prehlásili, že stavbu nie je možné dokončiť v akcii Z,. pretože JRD v Podturni, dvor Jamník nemá voľné pracovné sily na murárske a iné práce a navyše v posledných rokoch je viditeľný odlev obyvateľstva z obce, s čím súvisel aj úbytok detí. Dôsledkom tohto bolo zníženie počtu tried v škole o tri a v nich sa zriadili priestory materskej školy. Preto MNV navrhovalo riešiť stavbu dodávateľským spôsobom a v budúcnosti ju s kapacitou 50-60 postelí využiť ako učňovské stredisko, internátnu školu, internátu pre Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Liptovskom Hrádku či zriadiť prevádzku, výrobňu Tesly v Liptovskom Hrádku.

V tomto roku Okresný národný výbor, odbor finančný v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 21. októbra 1966 previedol vlastníctvo pozemku pod kultúrnym domom z Mateja Jozefčeka a spol. na Miestny národný výbor v Jamníku, keďže tento ho aj využíval od 25. marca 1959.

V 60-tych rokoch bola obec dávaná do útlmu, tak ako sa to píše v Pláne organizačných opatrení v starostlivosti o zdravie podľa vládneho uznesenia č. 224/1964: „Obec má cca 580 obyvateľov, nemá perspektívu ďalšieho rozvoja, pretože nepatrí medzi strediskové rozvojové obce okresu….“

Dňa 26. októbra 1966 vypukol v dome Zdena Pivku požiar, ktorí spôsobili maloletí Jaroslav Petrenka a Miroslav Pivko, ktorí hádzali horiace zápalky do sena v hospodárskej budove za domom. V budove čoskoro vypukol požiar. Chlapci zakrátko ušli a čakali na ceste pozorujúc požiar. Pri likvidovaní požiaru zasahovali aj požiarnici z Liptovského Petra, Liptovského Mikuláša a vojaci z vojenského útvaru kasární Mokraď. Na obytnom dome Zdena Pivku vznikla škoda v hodnote 23 600 korún. Vyšetrujúci orgán čin uzavrel ako konanie z detskej nerozvážnosti, pretože chlapci nedovŕšili 15 rokov veku.

V roku 1966 začal v obci stavať rodinný dom Peter Gejdoš.

V roku 1966 dostala obec ako jedna z trinástich v okrese Liptovský Mikuláš pochvalné uznanie s titulom „Vzorná obec“.

V roku 1966 bolo v obci zrušené kino. Táto skutočnosť bola dôsledkom neustáleho pribúdania televíznych prijímačov v domácnostiach a návštevnosť kina rapídne klesla. V tomto roku bola z priestorov kultúrneho domu do priestorov školského bytu premiestnená knižnica. Bola vybavená novými regálmi a televíznym prijímačom.