Počiatky knižnice v Jamníku
Prvý známy spolok bol v Jamníku založený v roku 1871. Bol to Čítací spolok murárov, ktorý združoval jamnických murárov a podporoval čítanie slovenských časopisov a kníh, spev, divadlá. Podľa zachovaných údajov, už v roku 1873 v Jamníku odoberali štyria predplatitelia vtedajší jediný slovenský časopis Národný hlásnik. V roku 1877 bol Čítací spolok murárov zakázaný nariadením vtedajšieho ministerstva kultúry a osvety. Namiesto neho bola v obci zriadená knižnica, ktorá mala podporovať vzdelanosť v maďarčine a preto sa do zriadenej knižnice nakupovali väčšinou maďarské knihy. Jamničania sa svojich snáh nevzdali a v roku 1899 si založili podobný spolok pod názvom Čitateľský spolok v Jamníku. Vtedajšiemu ministerstvu kultúry predložili návrh stanov, ale návrh bol vrátený a činnosť spolku nebola povolená. Preto sa na verejnosti nemohol používať názov čitateľský spolok a jeho členovia vystupovali buď pod menom Náboženský spolok, alebo pod pomenovaním Jamnickí ochotníci. Náplňou čitateľského spolku bola podobná činnosť ako činnosť jeho predchodcu, čítacieho spolku murárov. Združovala s v ňom väčšinou mládež, ktorá sa schádzala v starom urbárskom dome, starej krčme. V roku 1902 bola činnosť spolku znovu zakázaná.
Začiatkom roku 1921 (9. januára) sa činnosť Čitateľského spolku obnovila. Zameriavala sa väčšinou na divadelnú činnosť (ročne členovia spolku nacvičili a odohrali 2 aj viac hier), ale aj na nákup a požičiavanie kníh aj časopisov – Knižnica Čitateľského spolku. Na tieto účely sa využívali príjmy z členského a po dokončení kultúrneho domu aj časť príjmov z divadelných predstavení. V medzivojnovom období mala knižnica spolku vo svojej správe viac 400 zväzkov kníh (v r. 1930 to bolo 359 zv.). Existovala až do roku 1948, keď bol spolok zrušený a jeho majetok aj s knižnicou prevzala Miestna organizácia ČSM v Jamníku.
V rokoch 1928 – 1938 bola knižnica umiestnená v priestoroch kultúrneho domu a po postavení budovy Potravného družstva v Jamníku získala samostatnú miestnosť. V roku 1966 bolo v obci zrušené kino a z priestorov kultúrneho domu do priestorov školského bytu premiestnili knižnicu. Bola vybavená novými regálmi a televíznym prijímačom.
V roku 1952 bola v obci zriadená Osvetová beseda, ktorá prevzala obecnú aj spolkovú knižnicu pod hlavičkou Miestneho národného výboru v Jamníku. Knihovníkom bol Jozef Matejček. Obecnú knižnicu založili v 30. rokoch 20. storočia a spravoval ju jeden knihovník spolu s knižnicou Čitateľského spolku.
Podľa zachovaných údajov mala v roku 1970 Miestna ľudová knižnica spolu 1 165 zväzkov kníh. Z toho bolo 46 zväzkov k marxizmu - leninizmu, 72 zväzkov spoločenskej literatúry, 20 zväzkov prírodovednej literatúry, 33 poľnohospodárskej literatúry, 5 technickej, 28 inej náučnej, 795 krásnej literatúry a 166 zväzkov literatúry pre deti. V roku 1970 bolo do knižnice kúpených ďalších 46 zväzkov kníh. Knihovníkom bol Adama Sochor.
Podľa údajov zo zápisnice o metodickej návšteve pracovníčok Okresnej knižnice G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši v Miestnej ľudovej knižnici v Jamníku z 30. marca 1985 bol stav knižného fondu knižnice 2242 zväzkov v hodnote 47 035 korún. Z toho marxisticko-leninská literatúra bola 201 zv., náučná literatúra pre dospelých 161 zv., krásna literatúra 1016 zv., náučná literatúra pre mládež 46 zv. a krásna literatúra pre mládež 818 zv. Ku koncu roku 1984 evidovala knižnica 48 čitateľov.
Od roku 1952 existovala teda v obci jedna knižnica pod názvom Miestna ľudová knižnica v Jamníku až do roku 1989. Od tohto roku knižnicu prevádzkuje Obec Jamník.
Literatúra:
VÍTEK, Peter a kol. Dejiny obce Jamník v Liptove, druhé, doplnené vydanie, Obec Jamník, L. Mikuláš 2016, 300 s., ISBN 78-80-972257-0-4
