Obsah

1951

Typ: ostatné
1951

Miestny národný výbor v Jamníku žiadal 8. januára 1951 Obvodný poštový úrad v Liptovskom Mikuláši o pripojenie obce k poštovému úradu v Liptovskom Hrádku. Dovtedy obec patrila k poštovému úradu v Okoličnom. Zástupcovia obce dôvodili bližšou vzdialenosťou Liptovského Hrádku a faktom, že v krátkom čase sa mala do Liptovského Hrádku otvoriť z Jamníka autobusová linka. V Liptovskom Hrádku sa v tom čase nachádzal aj Okresný národný výbor.

Keďže Miestny národný výbor po vojne zasadal v provizórnych priestoroch v Národnej škole, boli obyvatelia obce na obecnej schôdzi 3. januára vyzvaní, aby ponúkli vhodnú miestnosť pre MNV do nájmu.

Kolaudácia obnovených vojnou poškodených ciest sa konala 8. februára 1951 na Miestnom národnom výbore v Jamníku. Na opravu ciest bolo poskytnutých z prostriedkov UNRRA prostredníctvom Povereníctva vnútra 200 tisíc korún. Cesty sa upravovali štetovaním – 250 metrov a makadamovaním 800 metrov. V rokoch 1948-1950 boli cesty štetované, štrkované. Práce boli dokončené v septembri 1950. Stavebný dozor vykonával Jozef Škodroň, predseda technického referátu ONV v Liptovskom Hrádku.

Už v marci 1951 sa zástupcovia MNV sťažovali investorovi stavby kasární Mokraď – Stavoindustrii, že pri vození štrku z kameňolomu v Podturni sú ničené obecné cesty a žiadali, aby bola poskytnutá náhrada za ich opotrebovávanie.

V roku 1951 bola zriadená prvá autobusová linka z Liptovského Hrádku do Jamníka. Pre autobus bolo však v krátkej dobe potrebné postaviť garáž. Nebol však dostatok finančných prostriedkov, tak na obecnej schôdzi MNV konanej 3. januára 1951 v kultúrnom dome predseda MNV Ján Duriš navrhol, aby bol celkový náklad na stavbu rozpočítaný na obyvateľa. Po prepočítaní vyšlo 50 korún na obyvateľa pri celkovej predpokladanej sume 30 tisíc korún. Okrem toho predseda vyzval obyvateľov, aby pomohli aj iným materiálom, napríklad doskami na zakrytie povaly. Už na druhý deň boli vyslaní do lesa furmani spolu s ďalšími dobrovoľníkmi Petrom Dzuriakom starším, Jánom Matejčekom mladším, Jánom Dzuriakom mladším a Jánom Kyttom, aby prichystali vhodné drevo a zaviezli ho na Cvičnú pílu do Liptovského Hrádku, kde malo byť okamžite narezané. Na dovoz štrku boli určení Vladimír Vlček, Ján Plavčan a Michal Kuchárik.

V roku 1951 budovu Potravného družstva v Jamníku prevzalo do svojej správy spotrebné družstvo Jednota, ako nástupnícka organizácia po potravných družstvách v jednotlivých obciach. (Do majetku obce sa budova definitívne vrátila až v roku 1996.)

V roku 1951 sa v Jamníku začalo so stavbou hasičského skladu a miestneho národného výboru. Pôvodne sa malo stavať na pozemkoch v Šinkovišti alebo na Klimovie pozemkoch podľa plánov, ktoré mal vyhotoviť murársky majster Michal Dzuriak. Nakoniec sa stavba uskutočnila na mieste obecnej pastierne a váhy podľa typizovaných projektov, doporučených Okresným národným výborom v Liptovskom Hrádku.

V roku 1949 obec uzavrela nájomnú zmluvu na priestory pre materskú školu. V roku 1951 však Krajský národný výbor v Žiline žiadal MNV, aby bola materská škola presťahovaná do priestorov Národnej školy a MNV sa musel premiestniť do prenajatých priestorov. Nakoniec sa teda úrad MNV presťahoval do priestorov, ktoré mala pred tým prenajaté materská škola. Od roku 1951 bolo v rámci Miestneho národného výboru v Jamníku vytvorené jedno stále miesto pre úradníčku. Prvou úradníčkou MNV sa stala Darina Cibuľová.

V roku 1951 sa zmenil aj názov Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku, ktorý bol používaný od roku 1925, od jeho vzniku, na Miestna jednota Československého zväzu hasičstva v Jamníku.. V roku 1951 bol predsedom organizácie Michal Porubiak, 1.- podpredsedom Jozef Sochor, 2. podpredsedom Ján Sochor, referent pre výcvik Ján Benko, tajomník Ján Zuzaniak, pokladníkom Viktor Handrk, osvetovým referentom Ondrej Ilavský, referentom preventívnej ochrany Ján Kochol, referentom samaritánom Vladimír Trnka, referentom dorastu Adam Sochor, referentom žien Elena Tomčíková, referentom odborného školenia Miloš Paukovček, organizačným referentom Ľudovít Dzuriak a za starších členov Michal Devečka.

V roku 1951 Krajská správa spojov v Žiline dala povolením zo dňa 4. decembra 1951 súhlas na zriadenie miestneho rozhlasu v obci S-804. Toto povolenie bolo vlastne akýmsi užívacím povolením na postavený rozhlas spolu s označením závad a termínmi na ich odstránenie. Rozhlas v tom čase tvorilo zapojených 9 reproduktorov (12/5 W) rozmiestnených v obci, 1 kontrolný reproduktor a 1 vysielacie zariadenie.

V roku 1951 bola v obci utvorená Občianska beseda, ktorá prebrala majetok bývalého čitateľského spolku: budovu kultúrneho domu v hodnote 192 600 korún a knižničný fond s počtom 985 kníh v hodnote 15 208 korún. Od roku 1951 sa v Jamníku začali pravidelne dvakrát za týždeň, neskôr jedenkrát za týždeň premietať v kultúrnom dome filmy.

Na členskej schôdzi Sokola dňa 7. apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. V roku 1951 bolo postavené prvé volejbalové ihrisko. Jeho stavbou bol miestnym národným výborom poverený Miloš Pavkovček.

Už na prvých zasadnutiach MNV v roku 1951 bol vyzvaný Ján Kostovič, aby nacvičil v priebehu roka s mládežou organizovanou v Zväze socialistickej mládeže 4 hry, ktoré by propagovali socializáciu dediny. Už 26. januára pod taktovkou Jána Kostoviča mládežníci odohrali hru Svedomie do T. Vansovej a 19. februára hru Kozie mlieko od Skalku, ktorá presne vyhovovala stanoveným požiadavkám. Ďalšie dva tituly boli klasické: Kamenný chodníček a na druhý sviatok vianočný sa hralo divadelné predstavenie hry Márnotratný syn.


Vytvorené: 13. 9. 2018
Posledná aktualizácia: 27. 11. 2018 16:14
Autor: