Obsah

1964

Typ: ostatné
1964

V roku 1964 sa Miestny národný výbor písomne opäť sťažoval na Okresnom národnom výbore, odbore plánovacom v Liptovskom Mikuláši na nedostatky v poskytovaní finančných prostriedkov na údržbu miestnych komunikácií. Aj napriek tomu, že po povodniach v rokoch 1958 a 1960 obec dostala väčšie finančné prostriedky na opravu ciest, ba niektoré bočné cesty boli v obci od základu prebudované, od roku 1961 boli prostriedky na údržbu nepostačujúce a tak sa cesty v obci dostávajú do podobného stavu ako boli pred nápravou. V rokoch 1957-1963 bolo v obci na údržbu komunikácií vyčerpaných 313.400 korún.

Dňa 5. septembra 1964 bol Ján Nemec preložený na vlastnú žiadosť do iného okresu a učiteľkou sa stáva Alžbeta Loffayová, rodáčka z Trnavy. V roku 1972 bola Alžbeta Loffayová preložená do Liptovskej Porúbky a riaditeľkou školy v Jamníku sa stáva Anna Čavojská, ktorá prišla zo Základnej deväťročnej školy v Liptovskom Hrádku. (V roku 1973 však odchádza učiť z rodinných dôvodov späť do Liptovského Hrádku.) Do učiteľského bytu bol nasťahovaný učiteľ Littva, ktorý denne dochádzal učiť do školy v Pavčinej Lehote.

V roku 1964 prebiehali práce na stavbe školy v obci pomaly, aj napriek tomu, že mnohí obyvatelia obce tu odpracovali bez nároku na finančnú odmenu aj desať dní v roku. Pre pomalý postup prác a nevyčerpanie finančných prostriedkov v roku 1964, Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši akciu zastavil a previedol ju do plánu investičnej výstavby. Vo výstavbe potom pokračovali pracovníci Okresného stavebného podniku v Liptovskom Mikuláši. Väzbu na stavbu zhotovil Stavebný závod štátnych lesov a škridlov bola stavba pokrytá svojpomocne.

Začiatkom októbra sa v Družstevnom obchode vykonali niektoré stavebné úpravy na základe požiadaviek MNV od vedenia Jednoty. Boli zväčšené miestnosti predajne potravín o jednu miestnosť pohostinstva a zriadená bola samoobsluha s novým nábytkom, pre výčap bola vyčlenená bývalá hosťovská miestnosť, bola zmenená dispozícia vchodu a ďalšia miestnosť pre výčap bola zriadená z priestorov bývalej čitárne. V priestoroch boli vymenené podlahy, boli nanovo vymaľované, celá budova bola z vonkajšej strany prestriekaná. Stavbu vykonala pridružená výroba JRD v hodnote 57 tisíc korún.

V rámci bežnej údržby boli z odboru školstva a kultúry ONV vyčlenené prostriedky na opravu kultúrneho domu. Okresný stavebný podnik s opravami začal v januári a ukončil ich v máji. Bola vymenená podlaha v sále (bol urobený podkladový betón a boli osadené nové hranoly) a boli inštalované parkety, na javisko boli tiež uložené parkety, bolo prerobené priečelie javiska, bola odstránená šepkáreň, spodná a vrchná osvetľovacia rampa, zateplená povala, strop nad javiskom bol podbitý palubovými doskami,  a prispôsobený tak na montáž javiskového zariadenia. Bola opravená strecha proti zatekaniu, zo západnej strany objektu bol vybudovaný odtokový kanál. Fasáda kultúrneho domu bola prestriekaná, boli opravené schody a okolie pred budovou. Do verandy, vchodu do sály a čitárne boli osadené nové dvere, bola opravená elektroinštalácia a boli zamurované dvere z javiska vonku. Divadelné dielne Matice slovenskej v Martine dodali javiskové zariadenie, pozostávajúce z novej opony na mechanický posun po drážke a nový dvojfarebný horizont v hodnote 11.300 korún.

V roku 1964 bola odstránená aj dobytčia váha pri kultúrnom dome. V poslednej dobe už slúžila len ako pomocný sklad na palivo a rekvizity pre osvetové zariadenie. Budovu odstránili obyvatelia obce za materiál, ktorý bol z nej získaný.

V tomto roku sa konali aj oslavy 60. výročia divadelnej činnosti v obci. V rámci osláv bola pripravená výstava v priestoroch čitárne kultúrneho domu, boli slávnostne odovzdané diplomy prvým ešte žijúcim ochotníkom a boli zahrané dve divadelné predstavenia. V nedeľu 29. marca 1964 bolo zahrané divadelné predstavenie Ďaleká ozvena, trojdejstvová dráma. Hru nacvičil výbor žien pri Miestnom národnom výbore v Jamníku pod réžijným vedením Jána Kostoviča.

V hre sa predstavili: Koloman Krajčuška, Anna Trnková, Ema Debnárová, Jozef Martaus, Bohuslav Paukovček, Ján Kostovič a Viera Kováčová. Večer bola ešte beseda na tému Divadelná ochotnícka činnosť v minulosti a dnes.

V sobotu dňa 4. apríla 1964  bolo odohrané divadelné predstavenie Večný plameň, s podtiltulom Pieseň o vernosti a láske, podľa literárnej predlohy Jozefa Nižňanského: Studňa lásky, ktoré nacvičili členovia miestneho požiarneho zboru pod režijným vedením Ján Benku. V hre sa predstavili: Ján Benko, Ľudmila Matejčeková, Slavomír Trnka, Elena Lehotská, Jana Vyšná, Ján Kochol, Ivan Debnár, Ján Tabak, Ján Trepáč a Viliam Vyšný. Hra bola veľmi pôsobivá a dej dopĺňali z magnetofónu prehrávané zvuky, efekty, spev a pomocou diaprojektoru boli premietané siluety hradu, spln mesiaca a iné obrazy.

Voľby sa konali 14. júna 1964. Voliči dostali volebné preukazy. Volebný deň sa začal slávnostným budíčkom, ktorý urobila vojenská posádková kapela. Potom vyhrával miestny rozhlas a volebné komisie začali svoju činnosť vo volebnej miestnosti, ktorou bola sála kultúrneho domu. Väčšina voličov prišla voliť v ranných hodinách, najmä kvôli prácam na poli. Po uzavretí volebnej miestnosti a po sčítaní hlasov boli vyhlásené výsledky. Za poslanca Národného zhromaždenia bol zvolený Andrej Žiak, za poslanca Slovenskej národnej rady Vincent Krahulec, za poslanca Krajského národného výboru v Banskej Bystrici Ing. Ladislav Lehotský, za poslanca Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši Vladimír Forgáč a za poslancov Miestneho národného výboru v Jamníku boli zvolení Vladimír Gejdoš, Ján Paukovček, Ján Kitta, Ján Sochor, Ján Slabej, Želmíra Paukovčeková, Vladimír Trnka, Július Dzuriak, Vladimír Vlček, Katarína Chudá, Milan Haluška, Želmíra Zuzaniaková, Vladimír Porubiak, Mária Uličná, Ľudmila Gejdošová a Adam Sochor. Účasť voličov bola až 98,6 %. Na ustanovujúcom pléne MNV 5. júla 1964 v kultúrnom dome bol za predsedu Miestneho národného výboru zvolený Vladimír Trnka, za tajomníka Ján Slabej. Do rady MNV boli zvolení: Vladimír Trnka, Ján Slabej, Ján Sochor, Jozef Sochor, Ján Paukovček, Želmíra Paukovčeková a Július Dzuriak. Komisia pre výstavbu bola zvolená v zložení: Jozef Sochor, predseda, Vladimír Vlček tajomník, Katarína Chudá, Michal Ďuriš, Ing. Dušan Ďuriš, členovia. Poľnohospodárska komisia: Július Dzruiak, predseda, Koloman Krajčuška, tajomník, Ján Kitta, Želmíra Zuzaniaková, Michal Kuchárik, členovia. Komisia pre plánovanie, financovanie a sociálne zabezpečenie: Ján Paukovček, predseda, Ján Uličný, ml. tajomník, Adama Sochor, Ľudmila Gejdošová a Peter Hušták ako členovia. Komisia pre školstvo, kultúru a zdravotníctvo: Želmíra Paukovčeková, predseda, Ján Zuzaniak, tajomník, Milan Haluška, Vladimír Gejdoš a jaroslav Kochol, členovia. Komisia pre ochranu verejného poriadku: Ján Sochor, predseda, Ján Trepáč, tajomník a Vladimír Porubjak, Mária Uličná a Jozef Debnár, členovia.

Futbalisti telovýchovnej jednoty skončili so ziskom 7 bodov v jesennej súťaži na 7. mieste. Úspešnejší boli však na turnajoch, keď 28. júna vyhrali turnaj v Pribyline a 12. júla turnaj v Liptovskom Ondreji. Vyhrali aj turnaj, ktorý usporiadali v Jamníku 26. júla. V prípravnom priateľskom stretnutí 9. augusta s TJ Tesla v Liptovskom Hrádku po dobrom výkone prehrali 2:3. V jesennej súťaži získali 10 bodov a do jari postupovali na 8. mieste.

Dňa 25. júla 1964 zomrel najstarší občan obce Alexander Lauf (*1.1.1873) niekdajší starosta obce a vážený občan, ktorý zomrel 20 dní po svojej manželke.

Dňa 25. júla hosťujúci divadelný krúžok Technického učilišťa v Liptovskom Mikuláši predviedol hru Svadobná cesta. V súbore účinkovala aj Anna Ivanišová, rodáčka z Jamníka. Dňa 25. decembra zas vystúpil divadelný krúžok Výboru žien vo Vavrišove s hrou Bláznivá hodina. Silvestrovskú zábavu zabezpečil estrádny súbor telovýchovnej jednoty. Scenár a réžiu mal Ján Vlček. V rámci estrády bol objavený aj nový herecký talent v osobe Márie Debnárovej.

V auguste sa uskutočnili v obci oslavy 20. výročia SNP a pri tejto príležitosti bola zhotovená a osadená pamätná tabuľa s nápisom „Padlým spoluobčanov v SNP, pri zrode a oslobodení ČSSR“, ktorá bola namontovaná 8. augusta a odhalená v rámci osláv 30. augusta. Slávnosti sa zúčastnil aj bývalý predseda Revolučného Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku Gerek.

V roku 1964 JRD Veľký Október, dvor Jamník začalo s ťažbou na pasienkových plochách v hone Nemová. Úžitkové drevo bolo ponúknuté Lesnému závodu v Liptovskom Hrádku, polesie Račková priamym dodaním na miesto spotrebiteľa. Ťažbu dreva, manipuláciu, približovanie a odvoz urobilo JRD vo vlastnej réžii a svojimi vlastnými dopravnými prostriedkami. Dozor nad ťažbou mali rovnako zamestnanci JRD. Palivové drevo si ponechalo pre svoje potreby jednotné roľnícke družstvo.

V roku 1964 boli v obci už len ôsmi súkromne hospodáriaci roľníci s celkovou obhospodarovanou výmerou 16,39 ha: Ľudmila Snášelová, ktorá hospodárila na 3,93 ha pôdy, Anna Dzuriaková, hospodáriaca na 3,79 ha, Adam Jančuš, hospodáriaci na 3,06 ha pôdy, Eva Krajčušková, hospodáriaca na 3,04 ha, Matej Handrk, hospodáriaci na 3.04 ha, Jozef Kitta na 2,32 ha, Ema Ivanišová na 0,50 ha a Želmíra Klimová na 0,50 ha. Želmíre Klimovej bolo skonfiškovaných 5,15 ha pôdy, preto hospodárila už len na takej malej výmere. Na začiatku 60-tych rokov vstúpilo do JRD ďalších 24 obyvateľov obce aj s pôdou. Medzi najväčších vlastníkov, ktorí v tomto období vstúpili do JRD boli Peter Čatloš s 6,36 ha pôdy, Ján Tomčík s 3,35 ha, Mária Vyšná s 2,90 ha, Johana Socháňová s 2,85 ha, Zuzana Vlčková s 1,96 ha, Ján Plavčan s 1,92 ha, Ján Handrk s 1,58 ha, Michal Ďuriš s 1,46 ha a Jolana Bániková s 1,44 ha. Zuzana Slabejová z jamník dala JRD do prenájmu 2,36 ha, Ján Vlček z Vavrišova  1,78 ha a Mária Koreňová z Vavrišova 0,75 ha.

Súkromne hospodáriaci roľníci mali štátom predpísané dávky, ktoré mali byť úmerné výmere obhospodarovanej pôdy a chovaným hospodárskym zvieratám. Dávky určoval Okresný národný výbor, odbor výkupu v Liptovskom Mikuláši (od roku 1960, po územnej reorganizácii, pred tým v Liptovskom Hrádku). Napríklad Jozef Kitta, 66 ročný, hospodáriaci na 2,32 ha musel za rok odovzdať 220 kg mäsa, 500 kusov vajec, 35 kg syra, 80 kg sena a 150 kg obilia, Eva Krajčušková, 62-ročná, hospodáriaca na 3,04 ha musela odovzdať 425 kg mäsa, 1.100 l mlieka, 700 ks vajce, 15 kg syra, 100 kg sena a 280 kg obilia, Ľudmila Snášelová, 58 ročná, hospodárila na 3,93 ha mala odovzdávať 530 kg mäsa, 1.500 l mlieka, 800 ks vajce, 120 kg sena, 15 kg syra a 350 kg obilia, Adam Jančuš, 55 ročný mal odovzdať 400 kg mäsa, 950 l mlieka, 600 ks vajec, 100 kg sena a 270 kg obilia, Matej Handrk, 80 ročný mal odovzdávať 400 kg mäsa, 950 l mlieka a 600 ks vajce. Samozrejme, že roľníci tieto limity neboli schopní plniť a preto boli niekoľkokrát za rok kontrolovaní a na miestnom národnom výbore sa museli zápisnične zaviazať ako budú ostávajúce dodávky plniť.

V rámci investičnej družstevných objektov bola v roku 1964 postavená ošipáreň pre 600 kusov dobytka spolu so strojovým zariadením na prísun krmiva. Začalo sa s generálnou opravou kravína.

Po dlhoročnom susedskom spore Michala Vyšného s Michalom Kuchárikom sa po predaní domu Michala Vyšného do obce 15. decembra 1964 nasťahovala 11-členná rómska rodina Ferencovcov z Východnej. Michal Vyšný sa odsťahoval do Liptovskej Ondrašovej, kde si kúpil rodinný dom. Do tohto roku Rómovia v obci nežili.

Počasie bolo v rámci roku podobné ako v priemere prvej polovice 60-tych rokov 20. storočia. V prvej polovici februára bolo mrazivé počasie s teplotami až -20 °C, v druhej polovici mesiaca  prevládalo sneženie a bolo striedané odmäkom s vyššími teplotami. Koncom marca nastalo prudké oteplenie, sneh sa začal topiť. Prudšie ochladenie bolo zaznamenané začiatkom apríla, keď vo vyšších polohách aj snežilo. Keď sa sneh roztopil, jarné práce sa začali 13. apríla. Prudké a trvalejšie oteplenie nastalo až po 9. máji. Potom až do konca júna výdatnejšie nepršalo. Začiatkom júla sa schladilo a 14. júla prišiel ľadovec, ktorý poškodil porasty zemiakov a obilnín. V druhej polovici augusta prevládalo daždivé počasie a hrozilo, že sa rozvodnia rieky prudších tokov. Na horách už 20. septembra napadol sneh. V druhej polovici októbra sa vrátilo daždivé počasie a opäť začali hroziť povodne. Voda stála na poliach a znemožňovala tak vykopávku zemiakov. Od 19. októbra sa čiastočne vyčasilo a tak sa poľnohospodári poponáhľali s vykopaním zemiakov. V tejto krízovej situácii boli nasadzovaní aj vojaci a žiaci. Do konca októbra sa však podarilo vykopať len polovicu plôch. Začiatkom novembra pôda zamrzla až 4 cm na povrchu a s ňou aj zemiaky. Straty boli obrovské. Zvyšok znehodnotenej úrody sa podarilo získať zo zeme do 14. novembra a tri dni na to prišiel prvý sneh. Definitívne trvalejšia snehová pokrývka napadla až 26. decembra vo forme 20 cm kalamity.


Vytvorené: 13. 9. 2018
Posledná aktualizácia: 27. 11. 2018 16:14
Autor: