Obsah

Šport v rokoch 1945-1970

V roku 1945, po skončení vojny, sa 16. júna konalo valné zhromaždenie športového klubu, na ktorom bol zvolený nový výbor na čele s Jánom Vlčekom. Prvým zápasom na oslobodenom území, ktorí jamníčania zohrali bol zápas z Liptovským Petrom, ktorý sa uskutočnil 20. mája 1945. V tomto období si futbalisti postavili šatňu na ihrisku z materiálu z bunkrov, nachádzajúcich sa na Háji. Tesárske práce vykonali: Ján Dzuriak, Vladimír Pavkovček a Ondrej Trepáč. Pri výstavbe obetavo pomáhali: Ladislav Trnka, Ján Dzuriak, Vladimír Dzuriak a mnohí iní. Futbalové družstvo v tomto období tvorilo 25 hráčov, medzi ktorými boli: Ján Dzuriak straší, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vyšný, Ján Dzuriak mladší, Jozef Sochor, Viktor Handrk, Ján Matejček, Daniel Porubiak, Viliam Pepich, Daniel Holec, Igor Slabej, Milan Sochor, Michal Bánik, Jozef Dzuriak, Miroslav Kováč, Rudolf Štepita, Jozef Sochor, Dušan Sochor, Michal Dzuriak, Daniel Porubiak, Branislav Janotka  a iní.  Prvým povojnovým trénerom futbalistov bol Vladimír Sochor, ktorý zároveň vykonával aj funkciu pokladníka klubu. No činnosť klubu sa aj v tomto období vyznačovala viac pasivitou. Klub mal na konci roku 1946 61 riadnych členov.  Po hernej stránke sa futbalistom klubu rovnako nedarilo. Na turnaji liptovských „maloklubov“ v Pribyline prehrali všetky vzájomné zápasy.

V júni roku 1946 bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom odstúpil celý výbor s predsedom Jánom Vlčekom. Tento bol menovaný čestným predsedom. Novým predsedom sa stal Michal Dzuriak, podpredsedom Vladimír Paukovček, tajomníkom Ján Vyšný a zapisovateľom Ján Dzuriak starší. Kapitánom I. mužstva bol Rudolf Štepita a kapitánom dorastencov Vladimír Dzuriak ml. Práca nového výboru sa od začiatku vyznačovala novou aktivitou. Dňa 10. júna 1946 bol usporiadaný na domácom štadióne turnaj o pohár jamníckych dorastencov. Krátko na to usporiadali turnaj o „pohár staviteľov Ferdinanda Uličného a Jindřicha Nedeľu“. Vyvrcholením snáh futbalistov v týchto rokoch bolo prvé miesto v súťaži v rokoch 1948/1949 tretej triedy Liptovskej župy. V roku 1948 bolo nariadené zjednotenie telovýchovných spolkov do organizácie SOKOL-a, preto sa Športový klub v Jamníku prihlási za člena SOKOL-a Liptovský Hrádok so 75 členmi. V tomto období sa svojej funkcie vzdal dovtedajší predseda Michal Dzuriak a zvolený bol Ľudovít Dzuriak. V roku 1949 vzniká zo športového klubu miestna organizácia Sokola. V rámci nej sa vyčleňuje futbalový odbor Liptovský Jamník a športovci vystupujú pod spoločným názvom Sokol Liptovský Jamník. V roku 1949 opustil obec aj rady futbalistov natrvalo brankár Rudolf Štepita, ktorý odišiel do USA. (Pri svojej návšteve v roku 1956 venoval hráčom sadu dresov)

V roku 1949 futbalisti Jamníka postúpili do krajskej súťaže pred mužstvom Závažnej Poruby s rozdielom jedného bodu. Závažná Poruba však jeden kontumačne prehratý zápas reklamovala a dostala možnosť ho opakovať. Keďže ho vyhrala predstihla Jamník o jeden bod. Po odohratí dvoch zápasov krajskej súťaže, ktoré Jamníčania prehrali, museli zo súťaže odstúpiť. Vtedajší pamätníci hovoria, že toto celé zmanipulovanie zariadil rodák z Podturne Ferenci (potomok medzivojnového nájomcu veľkostatku v Podturni Šimona Ferenciho).

Na jar roku 1950 sa uskutočnila generálna oprava ihriska za Hájom. V tomto roku zomrel zakladajúci aktívny a zaslúžilý člen klubu Ferdinand Ivaniš. Sokol v Jamníku pozostalým sirotám venoval 300 korún.

V týchto rokoch tvorili futbalové mužstvo hráči: Oto Uličný, Milan Sochor, Štefan Szabo, Viktor Handrk, Miroslav Kováč, Milan Španko, Ján Dzuriak, Branislav Janotka z Vavrišova, Elemír Slabej, Mikuláš Vyšný z L.Petra, Daniel Porubiak, Michal Bánik, Ján Dzuriak st., Ján Dzuriak ml., Vladimír Pulkovník, Jaroslav Kochol, Jaroslav Socháň, Jozef Sochor  a iní.

Na členskej schôdzi Sokola dňa 7. apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. Dňa 17. februára 1952 členovia Sokola v Jamníku organizujú verejné lyžiarske preteky v obci. Vedením príprav boli poverení Jaroslav Kochol a Jaroslav Socháň. V tomto roku sa stáva predsedom Sokola Ján Dzuriak mladší a tajomníkom Ján Paukovček. Futbalovým kapitánom mužov bol Vladimír Dzuriak a kapitánom dorastencov Ján Vlček starší, vedúcim stolnotenisového a volejbalového oddielu sa stal Jaroslav Kochol. Prvý neoficiálny stolnotenisový zápas odohral členovia oddielu 3. januára 1952 s družstvom vojakov. Uvažovalo sa aj o zriadení menšej ľadovej plochy a o založení hokejového oddielu. V tomto období pôsobila športová organizácia pod názvom Miestna sokolská jednota Jednotného roľníckeho družstva v Liptovskom Jamníku a jamnícky futbal začínajú reprezentovať nové tváre : Július Devečka, Dobroslav Jozefček, Vladimír Matejček, Ján Paukovček, Július Paukovček, Jozef Paukovček a Július Dzuriak.

V januári 1953 členovia Sokola nacvičili a zahrali divadelnú hru Matka. Za dedinou bolo po obidvoch stranách potoka vybudované klzisko.

V apríli roku 1953 bol založený v Jamníku šachový krúžok na čele s vedúcim Dušanom Zaťkom a členmi: Jaroslavom Kocholom, Jánom Dzuriakom, Jánom Paukovčekom, Slavomírom Trnkom, Dobroslavom Jozefčekom, Vladimírom Dzuriakom a Vladimírom Paukovčekom. V roku 1954 sa znovu mení názov športovej organizácie na Dedinská športová organizácia Sokol v Jamníku. V roku 1956 bol zvolený nový výbor na čele opäť s Jánom Dzuriakom starším. Tajomníkom sa stal Ján Vyšný starší a vedúcim futbalového oddielu Ján Kochol. V nasledujúcom roku sa opäť mení názov organizácie na Telovýchovná jednota Sokol v Jamníku. V tomto období prebehla úprava futbalového ihriska a v rámci akcie „Z“ bolo vybudované hokejové ihrisko s osvetlením.

V druhej polovici 50-tych rokov reprezentovali jamnícky futbal hráči: Viliam Matejček, Jozef Paukovček, Slavomír Trnka, Jaroslav Socháň, Ľudovít Socháň, Ján Dzruiak ml., Elemír Slabej, Miloš Dzuriak, Jaroslav Kochol, Ján Kochol, Vladimír Porubiak, Ján Martinček, Milan Sochor, Jozef Sochor, Dušan Sochor, Pavel Slabej z L.Petra, František Makovič a Ján Paukovček.

V roku 1958 sa začína uvažovať o stavbe nového ihriska. Pre voľbu pozemku na túto stavbu a jeho odkúpenie bola menovaná komisia v zložení: Vladimír Paukovček, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vlček, Milan Bobrovčan, Vladimír Trnka a Ján Vyšný. V roku 1961 sa názov organizácie zmenil na “Telovýchovná jednota Veľký október v Jamníku”. Na čele telovýchovnej jednoty bol Jaroslav Kochol a tajomníkom bol Vladimír Dzuriak. V tomto roku sa začali aj práce na stavbe nového športového areálu. Napriek snahám o zlúčenie TJ Jamník a TJ Podtureň k samotnému zlúčeniu nedošlo, lebo by to neprispelo k požadovanej zvýšenej činnosti obidvoch jednôt.

Vo februári 1960 členovia telovýchovnej jednoty usporiadali prvý reprezentačný ples. Neskôr sa reprezentačné plesy športovcov v Jamníku stali pravidelným kultúrnym podujatím s vysokou organizačnou úrovňou.

V roku 1963 sa futbalisti snažili prebojovať do druhej triedy, ale v rozhodujúcom zápase s Lokomotívou Švošov podľahli 3 : 1. V roku 1966 dochádza k nadviazaniu športovej družby s obcou (Spišský) Jamník a prvé spoločné priateľské stretnutie medzi telovýchovnými jednotami sa odohralo pri príležitosti 45. výročia futbalu v Jamníku. Neskôr sa stali stretnutia jamníčanov z Liptova a Spiša samozrejmosťou pri každej vhodnej príležitosti a družobné styky na poli športu aj kultúry neochabli ani na prelome 20. a 21. storočia.

V sezóne 1966/1967 sa podarilo jamníckým futbalistom v zložení : Peter Sedláček, Tibor Trepáč, Dobroslav Trnka, Milan Haluška, Miloš Paukovček, Viliam Porubiak, Ján Dzuriak, Július Porubiak, Vladimír Vyšný, Ján Ivaniš, Ján Krajčuška a Vladimír Martinček,  vybojovať postup do druhej triedy.

Trvalo šesť rokov do chvíle, keď bol v Jamníku otvorený nový športový areál. Stalo sa tak 30. júna 1967. Pri jeho otvorení bola vyslovená vďaka výboru telovýchovnej jednoty na čele s Jaroslavom Kocholom za vynaloženú prácu pri budovaní areálu. Väčšina obyvateľov obce sa aktívne podieľala stovkami brigádnických hodín poctivo odpracovaných na stavbe nového športového areálu, ktorým sa v tomto období mohla popýšiť máloktorá obec v okolí. Maximálnu pomoc pri stavbe areálu poskytli: JRD Veľký október so sídlom v Podturni, Agrostav Lipt.Hrádok, Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy v Liptovskom Mikuláši, ale aj Miestny národný výbor v Jamníku a obyvatelia obce. Oslavy otvorenia s počtom zúčastnených okolo 500 ľudí vyvrcholili futbalovým turnajom, ktorého víťazom sa stali futbalisti Telovýchovnej jednoty zo Závažnej Poruby. Prvý majstrovský zápas na novom ihrisku sa potom odohral 13. augusta 1967. Až do výstavby ďalších častí areálu bola ako provizórne riešenie v nasledujúcom roku na štadión prevezená šatňa zo starého ihriska. Organizátorom tejto akcie bol Ján Kitta.

 

Dejiny Jamníckeho futbalu sú  úzko späté s budovaním ihriska. Terajšie ihrisko je už tretie v poradí. Prvé ihrisko sa nachádzalo na sever od cintorína. Bolo situované v smere východ – západ. Nemalo však predpísané rozmery pre majstrovské zápasy. Západná bránka bola na hrane svahu, ktorý končil potomokm Jamníček a severná hrana bola na strane rokliny. Ak hráči, ktorí útočili na západnú bránu, netrafili, lopta sa kotúľala do potoka, v lepšom prípade ju šikovní hráči alebo diváci chytili.Najväčším nedostatkom ihriska bolo to, že plocha slúžila aj ako výhon na pastvu pre dobytok. Tak kravy ihrisko spásli aj bez kosenia a dôkladne trávnik aj pohnojili. V roku 1936 dalo urbárske spoločenstvo pre vybudovanie ihriska plochu vedľa lesa, zvanú Háj. Nachádzala sa v peknom prostredí. Ihrisko bolo situované v smere sever – juh, čo spôsobilo, že sklon terénu bolo potrebné vyrovnať. Športovci sa dali do práce len s ručným náradím a plochu vyrovnali. Už koncom augusta 1936 sa hral na novom ihrisku turnaj. Navozená plocha sa však pri výdatnejších dažďoch rozblatila. Po druhej svetovej vojne si športovci postavili zo zrubového dreva šatne. Drevo získali z rozobratého bunkra postaveného na obranu letiska, ktorý stál asi 10 metrov od ihriska. Šatne boli však bez sociálnych zariadení, pretože v ich okolí nebol zdroj vody. Problémom bol aj prístup ku ihrisku s dopravnými prostriedkami, pretože poľná cesta sa končila na okraji poľa a hostia, ktorí prišli na zápas museli absolvovať ďalších 300 metrov pešo. Obyvatelia Jamníka chodili na zápasy z vyšného konca cez obecný pozemok vyše dediny prekonaním Jamníčka. Keď boloo daždivo, museli obchádzať pol dediny poza cintorín. Toto sa vyriešilo postavením drevenej lavičky      cez Jamníček, ktorú po dokončení výstavby nového ihriska v roku 1967 obyvatelia rozobrali na palivo. Pôvodné zrubové šatne boli v zime cez pole pretiahnuté ku novému areálu. Buldozér a žeriav na stavbu bezplatne poskytol podnik Agrostav v Liptovskom Hrádku a celú akciu organizoval zamestnanec tohto podniku Ján Kitta. Materiál na oplotenie poskytlo JRD Veľký október so sídlom v Podturni tiež bezplatne. Projekt na práce vyhotovil Vladimír Vlček. Všetky práce pri výstavbe areálu boli vykonané brigádnicky, bezplatne. Ďalšou etapou pri výstavbe areálu bola výstavba šatní. Projekt dal k sipozícii Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy. Stavba bola zaradená do kacie „Z“ (zveľaďovanie). Projektant V. Vlček po dohode s vedúcim odboru výstavby Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši rozšíril pôvodný projekt, čo predstavovalo približne 7 násobok pôvodnej podlahovej plochy objektu. Po vykopaní a čiastočnom zabetónovaní základov však kontrola z okresného národného výboru stavbu zastavila a stavebník musel predložiť nový projekt s rozpočtom, ktorý nesmel prekročiť 1 mil. korún. Projektant pracoval na zapracovaní podmienok 3 dni a 2 noci. Vymyslel viaceré opatrenia, ktoré bol obhajovať na okrese s Júliusom Paukovčekom a Kolomanom Krajčuškom. Projekt prešiel okrem klubovne pre mládež a prístavboy javiska s príslušenstvom. Statiku objektu bezplatne vypracoval Ing. Dušan Duriš. Za nedodržanie pôvodného projektu bol potrestaný vtedajší predseda MNV v Jamníku Vladimír Trnka krátením ročných odmien. Projektanta nemohli potrestať, pretože pracoval bez nároku na mzdu. Stavba bola nakoniec lacnejšia, pretože ako obvodové murivo boli použité plynosilikátové panely, kúpené od Stavoindustrie v L. Mikuláši za 30 % z pôvodnej ceny ako nadnormatívne zásoby. Keďže nemali rovnakú veľkosť bola ich montáž náročná a dopĺnané tehlovým murivom. Keďže stavba bola zaradená do akcie „Z“ za mzdu boli vykonávané len odborné práce. Stavbu ako majster viedol najprv Ján Bánik, po krátkom čase jeho úlohu prevzal ako majster aj ako murár Ján Kostovič spolu s murármi Jozefom Kováčom a Jozefom Zuzaniakom. Pomocné práce vykonávali športovci aj občania obce. Stavbu dali do užívania 30. novembra 1975.[1]

[1] Podľa spomienok Ing. M. Vlčeka