Obsah

Šport

Prvým športom v obci, ktorý si získal najväčšiu popularitu bol v 20-tych rokoch 20. storočia futbal. Jamnícki murári sa pri svojom putovaní za prácou neraz stretli s touto vtedy ešte málo známou hrou. Prvú futbalovú loptu kúpil Daniel Zuzaniak pri svojej ceste do Ružomberka. Jamnícki mládenci : Ján Martinček, Daniel Zuzaniak, Peter Matejček, Matej Kochol, Ján Vyšný, Michal Jozefček, Michal Matejček, Gustáv Porubiak, Jozef Jozefček, Ferdinand Jesenský a Ján Socháň začali spočiatku hrať len medzi sebou. Neskôr, v roku 1921, založili Jamníčania športový klub Tatran s dvojčlenným výborom, ktorého predsedom bol Ján Vyšný a pokladníkom Ján Martinček. Klub financovali z vlastných prostriedkov. Členský príspevok bol 2 koruny mesačne. Prvé zápasy sa hrali na Vyšnej Hôre, za dnešným cintorínom, kde bolo neskôr vybudované futbalové ihrisko. Prvé známe futbalové stretnutie jamníckych futbalistov sa odohralo v roku 1921 vo Važci. Dokumentom tejto udalosti je zachovaná fotografia. Podľa neskoršej výpovede vtedajšieho predsedu športového klubu Jána Vyšného, hráčov po odohratí stretnutia obstúpili diváci a chceli, aby hrali ďalej, tak sa im hra zapáčila. Pre tunajších ľudí bol futbal málo známou hrou, ktorú poznal najviac z počutia. Čoskoro začali hrávať v okolitých dedinách. Do blízkych chodili pešo, do vzdialenejších na vozoch. Pri zápasoch sa často vyskytli hádky, pretože každý hráč si spočiatku pravidlá vysvetľoval po svojom. Často sa stávalo, že sa pre podobné nezhody zápas ani nedohral.

Prvú futbalovú kroniku začal písať dlhoročný funkcionár Ján Vlček od 17. marca 1933. (Na prvej strane kroniky je zápis: „Táto kniha je darovaná od pána Jána Vlčka r. 1933 a od p.Jána Vlčka sú v nej zápasy vedené do 8.11.1936.“, pečiatka ŠK Lipt. Jamník, prvý zapísaný zápas je priateľské stretnutie Jamníka s ŠK Vavrišovo na ihrisku vo Vavrišove z 19. marca 1933, ktoré sa skončilo výhrou jamníčanov 4 : 1) V spomínaný deň 17. marca 1933 sa aj prvý krát zišli v budove Kultúrneho domu v Jamníku nadšenci športu pod vedením Petra Kostoviča, aby založili spolok, ktorý mal podporovať rozvoj telesnej kultúry medzi obyvateľmi obce. Do vienka zamýšľaného spolku zhromaždení dali podporovanie športovej činnosti telesne i duševne neškodlivej a vopred odmietli medzi sebou akúkoľvek politickú alebo náboženskú agitáciu. Na riadnom valnom zrhomaždení 6. mája 1933 bol spolok oficiálne založený s názvom: “Športový klub v Liptovskom Jamníku“ a jeho predsedom sa stáva Peter Kostovič, podpredsedom Miloš Paukovček, tajomníkom Jozef Jozefček, jednateľom Martin Uličný, pokladníkom Ján Dzuriak, účtovníkom Ferdinand Ivaniš, hospodármi Peter Dzuriak, Michal haluška, zapisovateľom Július Kováč a archivárom Martin Uličný. Medzi prvých hráčov patrili : Ján Štepita, Michal Haluška, Michal Ivaniš, Peter Slabej, Michal Dzuriak, Jozef Kováč, Bohuslav Uličný, Jozef Matejček, Ferdinand Ivaniš, Peter Vlček a Ferdinand Uličný. Futbal získal v obci takú popularitu, že boli vytvorené tri futbalové družstvá. Kapitánom prvého družstva bol Miloš Dzuriak, druhého družstva Jozef Tomčík a kapitánom tretieho družstva sa stal Ján Slabej. V roku 1933 odohrali tieto mužstvá 60 zápasov, nastrieľali 183 gólov a dostali 35 gólov.  Z celkového počtu odohratých zápasov bolo 35 víťazných, 13 prehratých a 12 nerozhodných. Na konci úspešného roku 1933 sa členovia rozhodli, že nacvičia prvú divadelnú hru pod hlavičkou športového klubu. Za nacvičenie divadla boli zodpovední Ján Matejček a Michal Trnka.

V roku 1934 sa na čelo Športového klubu v Jamníku dostáva Ján Vyšný a zavádzajú sa členské legitimácie. Športový klub sa prihlásil do Zväzu československej sokolskej telovýchovy. Prvým rozhodcom so skúškami z Jamníka bol Ján Matejček, trénerom bol Miloš Dzuriak a kapitánom reprezentačného duržstva Ferdinand Ivaniš. V roku 1934 bola vykonaná generálna oprava futbalového ihriska pri cintoríne. Každý člen musel odpracovať dva dni, ktorí nemohli, zaplatili 5 korún. Takto napríklad Michal Trnka nemohol pre pracovné vyťaženie mimo obce stanovené dni odpracovať, preto pre účely klubu venoval jednu dresovú košeľu. Práce na oprave ihriska organizoval Michal Tabak. Klub bol predplatiteľom športového časopisu Šport týždeň, neskôr časopisu Slovenský východ a Rekord Praha. V roku 1934 mal klub prvého hosťujúceho hráča Jána Halaja, ktorý bol aj jeho členom. Hráči sa 23. júna 1934 zúčastnili futbalového turnaja organizovaného Telovýchovnou jednotou Sokol v Liptovskom Hrádku. V tomto roku bolo nvarhnuté aby boli hráči poistení proti úrazu. V roku 1934 boli v klube registrovaní hráči : Ján Štepita, Jozef Kováč, Miloš Pavkovček, Ján Slabej, Miloš Dzuriak, Peter Slabej, Jozef Matejček, Michal Haluška, František Ivaniš, Michal Ivaniš, Peter Vlček, Július Kováč, Ján Uličný, Jozef Tomčík a Adam Jančuš.

Na valnom zhromaždení 15. decembra 1934 sa stáva predsedom športového klubu Ján Matejček. V januári 1935 členovia klubu nacvičili a zahrali divadelné predstavenie Ferdo detektívom. V tomto období má klub dve mužstvá dospelých hráčov a jedno mužstvo dorastu. V júni roku 1935 boli vtedajším Krajinským úradom v Bratislave schválené stanovy Šporotvého klubu v Jamníku a futbalové mužstvo začalo hrávať majstrovské zápasy. Vo vtedajšej súťaži hrali mužstvá športových klubov z: Liptovskej Teplej, Ružomberka, Likavky, Palúdzkej, Liptovskej Porúbky a Jamníka. Kvality jamníckych futbalistov potvrdzuje aj to, že tejto súťaži skončilo mužstvo Jamníka na druhom mieste za Ružomberkom. V tridsiatych rokoch je zaznamenaný aj prvý záujem o volejbal medzi členmi klubu. Sieť a loptu si kúpili z vlastných prostriedkov a darovali ich pre účely klubu, zároveň sa rozhodli, že si pri vtedajšom futbalovom ihrisku zriadia aj volejbalové ihrisko.

V roku 1935 mal športový klub 50 riadnych členov a 5 neprispievajúcich. Hráči boli prvý krát poistení proti úrazu v Prvej českej vzájomnej poisťovni so sídlom v Prahe. Keďže sa výstroj futbalového mužstva rozširovala a rovnako pribúdalo aj iné zariadenie, požiadali členovia klubu miestne Potravné družstvo, aby im vo svojich priestoroch vyčlenilo pre tieto účely jednu malú miestnosť. V roku 1935 odohralo prvé mužstvo klubu spolu 29 zápasov. Z totho 22 priateľských, 6 majstrovských a jeden v rámci súťaže. Hráči dali v týchto zápasoch 121 gólov a 52 dostali. Zpomedzi majstrovských zápasov, ktorých sa zúčastnili prvý krát, 4 vyhrali a iba dva prehrali. Druhé mužstvo odohralo 13 zápasov a dorastové mužstvo 3 zápasy. Dňa 22. decembra 1935 sa konalo valné zhromaždenie klubu, na ktorom bol odsúhlasený návrh vtedajšieho zapisovateľa Alexandra Laufa vybudovať nové ihrisko za Hájom na pozemkoch patriacich k majetku urbárskeho spoločenstva. V roku 1936 sa stáva predsedom klubu Ferdinand Ivaniš a od 7. januára tohto roku sa začali aj práce na stavbe nového futbalového ihriska. Jeho výstavba bola dokončená 27. marca 1936 a 23. augusta 1936 v rámci otvorenia bol usporiadaný futbalový turnaj o “Putovný pohár Dr. Bohuslava Klimu”, ktorý vyhrali futbalisti z Ružomberka. Trofej im osobne odovzdal Dr.Bohuslav Klimo, verejný notár v Liptovskom Hrádku. (v súčasnosti je ozdobou trofejí jamníčanov, lebo ŠK Ružomberok nebol v roku 1938 schopný usporiadať ďalší ročník súťaže a tak sa pohár podľa pravidiel vrátil do Jamníka). Dňa 22. augusta 1936 Športový klub v Jamníku dostal od Michala Porubiaka, krajčíra, klubovú vlajku. V tomto roku odišiel do Ameriky vynikajúci brankár a opora futbalového mužstva Ján Štepita. Rok 1936 priniesol klubu cenný úspech, ktorým bolo 1. miesto v súťaži športových klubov. V bilancii gólov roku 1936 sa v rámci klubu umiestnil na prvom mieste Ferdinand Ivaniš s 15 gólmi, Jozef Matejček s 12 gólmi, Ferdinand Uličný a Bohumil Uličný po 7 gólov, Ondrej Trepáč s piatimi gólmi, Peter Vlček 4 góly, Jaroslav Debnár a Miloš Pavkovček 3, Ján Štepita a Miloš Dzuriak 2 a Jozef Tomčík a Vladimírom Pavkovčekom po jednom góle.

V roku 1937 mal klub 72 členov, z ktorých bolo 21 registrovaných futbalistov. Predsedom klubu sa stal Miloš Dzuriak. K novým tváram v mužstve patrili : Viliam Pepich, Michal Chudý, Ondrej Kompiš z Dovalova, Ján Trnka mladší, Michal Dzuriak a Vladimír Bánik. Z mužstva odišli: Miloš Dzuriak a Jozef Kováč, ktorý vynikol a bol ocenený za mimoriadne nasadenie pri stavbe nového ihriska.

Na konci roku 1937 mal klub 72 členov. Valné zhromaždenie, ktoré sa zišlo 2. januára 1938 konštatovalo pokles členskej základne, ale aj aktivít klubu. Bolo zrušené členstvo v klube ôsmim členom ktorí nezaplatili členské za dva aj tri roky. Vtedajší predseda klubu sa v takejto situácii vzdal funkcie a zvolený bol Miloš Paukovček. Podpredseom sa stal Ferdinand Ivaniš, tajomníkom Ján Trnka, pokladníkom Ján Matejček, účtovníkom Ján Vlček a zapisovateľom Ferdinand Uličný. Nový výbor začal pravidelne usporadúvať pre členov vzdelávacie prednášky, na ktorých sa členovia dozvedeli viac aj o takých športoch akým bolo napríklad lyžovanie. Poxd réžijným vedením Petra Tomčíka športovci nacvičili a odohrali na začiatku roka 1938 dve veselohry: Kráľovnin náhrdelník a Cackbunda. Členovia klubu sa ochotne podieľali aj pri výstavbe budovy Potravného spolku. V roku 1938 pribudli klubu noví hráči: Ondrej Kompiš, Ján Cibuľa a Vladimír Papaj. V tabuľke majstrovskej súťaže II. triedy liptovskej futbalovej župy sa v roku 1938 umiestnilo mužstvo z Jamníka na 2. mieste za ŠK Ružomberok a za ním skončili v tabuľke také silné mužstvá akými boli mužstvá Važca, Palúdzky a Liptovskej Porúbky.

Činnosť klubu prerušili predvojnové udalosti. Postupne boli pre mobilizáciu odrieknuté všetky zápasy. V decembri toho 1938 sa jeho činnosť obnovuje a zakrátko, v marci 1939, sa konalo valné zhromaždenie, na ktorom klub oficiálne zanikol. Dôvodom zániku bola vysoká finančná náročnosť preregistrácie v rámci novoutvoreného hráčskeho zväzu a malý záujem členov o prácu. Neoficiálne však klub v svojej činnosti aj naďalej pokračoval pod vedením jeho predsedu Miloša Paukovčeka. V roku 1940 futbalisti odohrali 18 zápasov, bolo opravené ihrisko a bolo dokončené volejbalové ihrisko. Pri nových voľbách bol do čela výboru v roku 1940 zvolený opäť Miloš Pavkovček, podpredsedom sa stal Michal Dzuriak. V nasledujúcom roku sa futbalová jedenástka z Jamníka zúčastnila turnaja o sošku M.R.Štefánika v Uhorskej Vsi, kde skončila na druhom mieste. V tomto roku bolo odohratých už len 12 zápasov, ale ani vojnové udalosti nezabránili tomu, aby sa futbal v dedinách prestal hrávať. Ešte dva týždne pred vypuknutím Slovenského národného povstania v auguste roku 1944 jamnícki futbalisti odohrali zápas s Uhorskou Vsou.

Na frontoch 2. svetovej vojny bojovali viacerí z radov športovcov z Jamníka : Dušan Zaťko, Vladimír Tomčík, Milan Vyšný, Miroslav Kováč, Rastislav Slabej, Michal Dzruiak, Vladimír Handrk, Vladimír Pulkovník a ďalší. Počas vojny zahynuli Ján Dzuriak, ktorý sa často objavoval v drese Jamníka v medzivojnových futbalových zápasoch a Ján Devečka, učiteľ a organizátor kultúrnej a športovej činnosti v obci.

Nebol to len futbal v ktorom sa sústreďovala činnosť Športového klubu v Jamníku medzi dvoma svetovými vojnami. Okrem futbalu to bol aj volejbal, turistika, stolný tenis, šach, lyžovanie a hokej. Začiatky volejbalu v Jamníku sa začali písať už pred rokom 1935, keď túto hru začali hrávať študenti cez prázdniny na školskom dvore. Prvými hráčmi boli : Alexander Lauf, Ján Matejček mladší, Ján Hušták, Ján Marendiak, Peter Kostovič a Zuzana Sochorová. Volejbalové ihrisko bolo najprv pri škole, neskôr na Hôre a nakoniec malé ihrisko v dedine. Aj keď volejbalisti neboli oficiálne registrovaní, zúčastňovali sa turnajov a zápasov so susednými obcami.

Jamnícka mládež sa pred druhou svetovou vojnou venovala aj turistike. Organizovali sa hlavne turistické výstupy na Baranec, Jamnícke plesá, výlety do Jamníckej doliny a Demänovských jaskýň. Prevádzali značkovanie turistických ciest a chodníkov, najmä od železničnej stanice v Podturni, cez Jamník, na Baranec, Jamnícku dolinu, Račkovu dolinu a Jamnické plesá.

Aj šach si získal svojich priaznivcov v Jamníku. Šach sa hrával už v 20-tych rokoch na stretnutiach Čitateľského spolku v novom kultúrnom dome. Prvé lyžiarske skúsenosti doniesli do Jamníka vojaci vracajúci sa z frontov prvej svetovej vojny. Boli to horskí strelci, ktorí museli absolvovať lyžiarsky výcvik. Lyže si prví lyžiari v Jamníku vyrábali po domácky z jaseňového dreva. Prvých súťaží sa jamnícke deti zúčastnili až po druhej svetovej vojne.

Aj začiatky stolného tenisu v Jamníku môžeme zaradiť do obdobia pred druhou svetovou vojnou. A znovu to boli študenti, ktorí túto hru odpozorovali a skúšali ju hrávať aj doma. Rozmach stolného tenisu začal  až po roku 1945, keď bol do obce zakúpený prvý tenisový stôl. V roku 1955 sa oddiel jamníckych stolnotenistov prihlásil do súťaže a postupne sa prebojoval až do krajskej súťaže.